Rozhovor s Ing. Jozefom Ristvejom, staronovým zástupcom riaditeľky školy pre technicko-ekonomické činnosti.
Kedy a ako začalo Vaše pôsobenie na GBASe? Aká bola Vaša úloha vtedy?
V roku 1996 som sa uchádzal o miesto zástupcu riaditeľa pre technicko-ekonomické činnosti a vtedajšia pani riaditeľka, pani Závodská ma prijala. V tom čase Informačné centrum mladých v Martine, v ktorom som pracoval a ktoré bolo súčasťou SOU strojárskeho v Martine, pri reštrukturalizácii SOU strojárskeho zrušili a ja som tak bol voľný.
Čo Vám najviac utkvelo v pamäti? Na čo najradšej spomínate? Čo sa Vám vtedy podarilo z Vašej pozície realizovať?
Bolo to pre školu veľmi náročné obdobie, nakoľko vtedy skončila finančná podpora gymnázia z britskej strany, a tak sme museli nájsť spôsob nielen pre jeho dofinancovanie, ale aj vytvorenie podmienok pre možnosť pôsobenia takejto štátnej školy na Slovenskom vzdelávacom trhu.
Maturity 1998
Prečo ste z GBASu odišli?
Vraj človek by mal po piatich až desiatich rokoch zmeniť zamestnanie, poprípade aspoň pozíciu v zamestnaní, takže keď sa v Martine uvoľnilo miesto riaditeľa mestského centra voľného času, tak som sa prihlásil do výberového konania a prijali ma. V centre som mohol robiť približne to, čo som robil v SOU strojárskom, v oddelení výchovy mimo vyučovania, pred príchodom do GBAS-u
Čo ste potom robili?
Po niekoľkých rokoch práce v mestskom centre som prešiel do súkromného centra voľného času, ktoré pracuje v priestoroch Gymnázia VPT v Martine a myslím, že ukážkovo spolupracuje s Gymnáziom VPT v prospech ich žiakov.
Prečo ste prijali ponuku pani Lojdovej?
Pretože si myslím, že táto škola, ktorú stále nosím v srdci, práve teraz potrebuje pomoc.
Aká je Vaša úloha a náplň práce?
Nastúpil som presne na tú istú pozíciu z ktorej som pred cca desiatimi rokmi odišiel, takže mám na starosti prevádzku školy a podľa našich predpisov musím ešte aspoň 6 hodín učiť, tak učím predmet ekonomika v 3. ročníku.
Máte už predstavu, čo by ste v škole zmenili alebo zlepšili a ako?
Viaceré činnosti dôležité pre prevádzku školy a jej riadenie sa dnes zabezpečujú externe, čo si myslím že je dosť nepružné, ale zmeny sú možné len ak nájdeme ľudí, ktorí to budú chcieť a vedieť robiť.
Mohli by ste povedať nejaký príklad?
Jedná sa napríklad o miesto účtovníčky, ktorá by spolu s hospodárkou školy spracovávala školské účtovníctvo, mzdy a obsluhovala systém štátnej pokladnice.
Ako dlho plánujete na GBASe zostať?
S pani riaditeľkou som sa dohodol, že určite pomôžem do konca tohto školského roka, ale pokiaľ nikoho vhodnejšieho dovtedy nenájdeme, budem ochotný svoje rozhodnutie prehodnotiť. Rád by som sa ale vrátil späť do súkromného centra, nakoľko tam mám rozbehnuté projekty, ktoré treba do konca roka zrealizovať, nie všetky sa dajú presunúť do budúcich období.
J. Ristvej pri odovzávaní ceny víťazovi mestského kola robotickej súťaže RoboRAVE Slovensko 2019
Škola a aj širšia GBAS komunita je z časti rozdelená, resp. nerozumie alebo nesúhlasí s postupom pri výbere nového riaditeľa školy. Dokonca sa spomínajú politické vplyvy. Nevadilo Vám, že ste prijali ponuku za týchto okolností?
Je to veľmi zložitá a neprehľadná situácia, ktorá by pri vyhrotení mohla mať za následok aj zrušenie školy, čo si myslím, že z našej komunity nikto nechce. Ja si tiež myslím, že zriaďovateľ školy má právo vymenovať za riaditeľa školy osobu podľa svojho uváženia, veď je zriaďovateľ a za školu zodpovedá. Výber a odporučenie radou školy je pre neho len odporúčaním. To že je situácia takáto, mne osobne vadí, ale dúfam že sa pán Dorovský, ak s touto situáciou nesúhlasí, obráti na súd s požiadavkou na zmenu rozhodnutia zriaďovateľa školy a nebude viesť zákulisné a neopodstatnené kroky voči škole, ktorými by jej fungovaniu mohol len poškodiť. Veď škola je aj jeho dieťa, ktorému venoval časť svojho života, nemôže tu byť predsa všetko zlé.
V minulosti ste robili zástupcu pánovi Dorovskému a teraz budete robiť zástupcu pani Lojdovej. Práve oni dvaja stáli vo voľbách – aj opakovaných proti sebe. Ako to vnímate?
Nerozumiem celkom otázke, ja si myslím že v demokratickom zriadení sa do výberového konania na riaditeľa akejkoľvek školy môže prihlásiť ktokoľvek, kto vyhovuje predpísaným predpokladom. Toto sú demokratické pravidlá a kto ich nemieni rešpektovať, nemá v demokratickom zriadení čo robiť.
Skôr mi ide o to, že predtým ste mohli byť vnímaný ako Dorovského človek a teraz si Vás vybrala jeho nástupkyňa – a to všetko za situácie, kedy prevzatie moci neprebehlo úplne bez konfliktov. Niekto by to mohol vnímať tak, že ste Dorovského zradili.
Ospravedlňujem sa, ale na túto „montáž“ nemám odpoveď. Ja v práci nepoznám pojem „jeho človek“, buď ma práca baví, a robím ju podľa svojich schopností a možností, alebo to jednoducho nerobím. V dnešnej dobe sú nekonečné možnosti pre uplatnenie každého a určite aj mňa.
Z ocenenia za vedu v roku 2018. J. Ristvej je v tíme občianskeho zduženia AMAVET - Asociácia pre mládež, vedu a techniku
Čím chcete presvedčiť tých, ktorí nevnímajú nedávne zmeny vo vedení školy za legitímne a právne v poriadku a teraz aj Váš príchod pozitívne?
Opäť nie celkom rozumiem otázke, ak niekto niečo nevníma ako legitímne, má povinnosť obrátiť sa na štátnu správu, v tomto prípade na nášho zriaďovateľa s otázkou, ktorá mu nie je jasná. Netreba veriť tomu „čo jedna baba povedala“, myslím si, že máme v okolí dosť neprajníkov, ktorým by len vyhovovali nejaké rozbroje a znefunkčnenie školy ako takej.
Skúsim teda inak. Čím chcete presvedčiť kritikov o svojich kvalitách?
Kritizovať je to najľahšie na svete. Nikto nemá právo druhého kritizovať, ak to sám neurobí lepšie, takže príďte nám to ukázať, ako sa to robí v súčasnom prostredí na Slovensku a až potom budete môcť naozaj kritizovať.
Viacero absolventov Vás nevníma pozitívne. Ako si to vysvetľujete?
Každý sme nejaký, ani ja nevnímam konanie niektorých našich absolventov pozitívne, to ale neznamená že s tým pôjdem na bubon. Bol by som radšej, ak majú výhrady, aby prišli do školy a vysvetlili by sme si svoje pocity, hejt na sociálnych sieťach žiadnej situácii, ani tej súčasnej na našej škole nepomôže. Čo sa doma uvarí, to by sme si mali aj doma zjesť.
Ako by mohla celá GBAS komunita zložená zo zamestnancov, žiakov, rodičov a absolventov a ako by mohli osobitne absolventi pomôcť napredovaniu školy?
Ako veľmi zaujímavá sa mi zdá myšlienka návratu absolventov do školy na jednotlivé pracovné pozície, napr. učiteľov, dúfam že viacerí prejavia záujem, poprípade by mohli skontaktovať školu s učiteľmi v zahraničí, ktorí by mohli na škole učiť v anglickom jazyku, aj keď len na jeden-dva roky, nakoľko toto vnímam ako problém.
Druhá otázka sú financie, orientácia na rodičov je príliš náročná, čo by ani nevadilo, ale je najmä nestabilná, čo neumožňuje dlhodobejšie plánovanie rozvoja školy. Štátny rozpočet nám umožňuje viac-menej kúriť a svietiť, aj ten toaletný papier a utierky na WC sú problémom.
Takže na záver skôr výzva, ak môžete akýmkoľvek spôsobom škole pomôcť, a nemusí ísť len o peniaze a materiál, skúste sa s nami spojiť a vynasnažíme sa to zrealizovať, lebo moje heslo je: „Čo je dobré pre školu (BGMH), to je dobré aj pre nás!“.
Za rozhovor ďakuje T. Jacko.
Rozhovor sa uskutočnil 27.1.2020.
Viac rozhovorov s absolventmi a podporovateľmi Sučany Alumni tu. Ak by ste si radi prečítali rozhovor s nejakou konkrétnou osobou, alebo by ste chceli porozprávať o svojej činnosti, tak sa potešíme, keď nám dáte vedieť.
Tomáš Jacko o 15:59