Ako ďaleko môže zájsť váš vzťah so spoločnosťou, ktorú ste založili, a čo všetko ste schopní pre ňu obetovať? Tomáš Jacko, jeden z najznámejších a najúspešnejších absolventov našej skoly, založil Sučany Alumni, no teraz usúdil, že je čas ísť a pokračovať so životom bez GBAS-u a bez Alumni. Aký vplyv môže mať založenie a riadenie podobnej spoločnosti, pomáhajúcej komunite, na vás a vaše okolie? Tomáš nám odpovedal na zopár otázok ohľadom jeho pocitov a pohľadov na Sučany Alumni.
Ahoj,Tomáš, so Sučany Alumni končíš a odovzdávaš štafetu mladšiemu a menej skúsenému Števovi. No počas rokov svojho pôsobenia si doslova postavil SA z úplných začiatkov a svojich vízií na funkčnú a reprezentatívnu časť školy, teda Spoločnosť Absolventov Sučany. To, ako si ju založil, už v našom časopise bolo spomenuté. Ako by si zhrnul svoje pocity z pôsobenia vo vedení SA v zopár vetách?
Dobrá otázka. Pekne si to zhrnul. Založenie a vedenie Sučany Alumni mi neskutočne veľa dalo. Splnil som si jeden, vlastne niekoľko mojich snov a podarilo sa mi, dúfam, dostatočne splatiť aj jeden z mojich dlhov. Ide skôr o nejaký imaginárny dlh, ktorý spočíval v tom, že mi na mojej študijnej a životnej ceste pomohlo veľa ľudí, aj keď vôbec nemuseli. Vyhral som viacero súťaží a štipendií, vďaka ktorým som mohol ďalej študovať v zahraničí. Práve tieto ocenenia vo mne zanechali istý pocit dlhu. Samozrejme, človek sa vždy poďakuje ľudom, ktorí mu pomôžu. Ja som to chcel ale posunúť ďalej a dúfal som, že keď sa mne podarí niečo nové vytvoriť a pomôcť tak ďalším ľuďom, inšpirovať ich, nasmerovať, tak to je ten najlepší spôsob vďaky ľuďom, ktorí pomohli kedysi mne. Mám veľkú radosť zo Števa. Neviem si predstaviť lepšieho nástupcu. Števo má naše gymnázium neskutočne rád a to je, samozrejme, hlavný predpoklad toho, že bude skvelým predsedom. Števo je však aj veľmi pracovitý, proaktívny, má kopec skvelých nápadov a som presvedčený, že Alumni posunie ešte ďalej. Má navyše veľmi dobré srdce. Je teda pre mňa a určite aj pre ostatných absolventov ideálnym predsedom Sučany Alumni.
Teda ako konkrétne ťa SA zmenilo? Došlo k zmene tvojho postoju na jednotlivé osobné a kariérne veci pred SA a po ňom?
No, SA malo určite na mňa obrovský vplyv. Často o tom hovorím, že tie tri roky pôsobenia v Alumni ma možno naučili viac než celá moja vysoká škola. Totiž tie tri roky boli tri roky učenia sa a skúseností o tom, ako reálne funguje tretí sektor, školstvo, fundraising, medziľudské vzťahy, komunikácia, atď. Totiž v pomerne nízkom veku som odrazu vkročil do sveta dospelých a navyše na Slovensku. Odrazu to, na čo som bol zvyknutý od mojich spolužiakov a od ľudí z medzinárodného prostredia, bolo v mnohom úplne inak.
Tvoj návrh budúceho predsedu SA spočíval do veľkej miery aj v limitovanosti kandidátov na tento post. Je Števo dostatočne vhodný na tento post? Mám skôr na mysli možnosť navštevovať gymnázium, začínať s novými projektami a plánom práce SA.
No, záujemcov byť súčasťou nového vedenia Alumni nebolo veľa. Avšak tí, ktorých sme si na valnom zhromaždení zvolili, spĺňajú všetky predpoklady, aby Alumni ďalej fungovalo a rástlo. Števo bude síce aj budúci rok študovať v zahraničí, ale bude sa snažiť na hlavných eventoch školy byť. Bude mať navyše skvelý podporný tím. Okrem ešte mojej dočasnej pomoci bude napomáhať Mišo Kovářík, ktorý pôsobí v Brne, a podpredsedom Alumni sa stal aj Jakub Brinda, ktorý je žiakom školy. Števo má už plán ako zapojiť do projektov aj viacerých absolventov a študentov. Najdôležitejšie je, aby sme boli v rámci predsedníctva Alumni v pravidelnom kontakte, a s týmto Števo nebude mať žiadny problém.
Možno by sme mohli prejsť aj k istým highlightom tvojho vedenia. Prišiel si so zaujímavými inováciami, novými projektami a všeobecne inou filozofiou a pohľadom na slovenskú strednú školu, aká bola doposiaľ akceptovaná na stredných školách a dokonca na našom gymnáziu. Oceňovali ste žiakov, učiteľov, učili ste žiakov ako si písať CV a pomáhali ste im s prihláškou na ich vysnívané univerzity v zahraničí. Myslím, že to môžeme nazvať ako pokrokové myslenie na Slovensku. Niečo, čo ste sa naučili vy, absolventi, na západe. Čo bola teda taká tá ústredná myšlienka SA za posledné tri roky, čo chcela táto spoločnosť priniesť škole a bude iná teraz, s novým vedením?
Z mojej strany som chcel nastaviť Alumni aspoň rovnocenne tak na absolventov, ako aj na terajších žiakov. Nakoniec sa stalo, že väčšina aktivít bola orientovaná na žiakov. Myslím, že Števo bude chcieť v nasledujúcom období tie pomyselné misky váh nakloniť naspäť alebo viac k absolventom. Totiž absolventské spoločnosti vo svete sú orientované hlavne na absolventov. Ja som však z toho nechcel mať iba čisto absolventský “dejchánek”. Chcel som priniesť niečo viac, niečo skutočne výnimočné a nasledovania hodné. Myslím že práve to, že chceme pomáhať predovšetkým dnešným žiakom a motivovať ich, robí SA výnimočnou medzi absolventskými spoločnosťami aj medzinárodne. Vieme, že v Sučanoch vždy boli a sú výnimoční žiaci. Podľa mňa k výnimočností patrí aj to, že človek je osobnosťou, respektíve robí veci tak, že iní si z neho môžu brať príklad. Ako je aj napísané na našom webe: “Pomáhame preto hlavne jej dnešným študentom, aby osobnostne rástli a dostali sa na najlepšie univerzity.” Podľa mňa nejde len o to mať samé jednotky a dostať sa na kvalitnú vysokú školu. Aj človek so základným vzdelaním môže byť osobnosť, z ktorej si môžeme brať príklad a ktorá môže meniť svet, či už ten okolo seba alebo v širšom ponímaní k lepšiemu. Asi o toto mi šlo, keď som chcel orientovať Alumni čo najviac na žiakov. A podporovať vývoj ich osobnosti.
Prečo považuješ SA za stále potrebnú na škole a Slovensku, ako takom? Nepriniesla už tú základnú, spomínanú ideológiu? Nebolo práve to misiou SA? Mierne upraviť myslenie školy…
Je veľmi ťažké, ak nie nemožné, niekomu alebo nejakej inštitúcii zmeniť zmýšľanie. Ideálne by si školy zakladali a viedli vlastné absolventské spoločnosti, pravidelne komunikovali a pozývali absolventov a snažili sa ich vtiahnuť do diania na školách. Nielen finančne, ale predovšetkým svojimi skúsenosťami, znalosťami, kontaktmi. Ďalej by vymýšľali súťaže, zháňali zdroje od sponzorov, aktívne komunikovali s verejnosťou, atď. My sme sa snažili ísť príkladom. Prichádzali sme s veľkým množstvom projektov, nápadov, zlepšení, odporúčaní. Nebolo však a ani nie je v našich možnostiach všetko presadiť. Je to už potom na rodičoch, učiteľoch, vedení školy a ďalších zástupcoch, aby sa rozhodli. My ale vždy a radi ochotne pomôžeme.
Tomáš na panelovej diskusii - ako školám pomôcť pri vzniku klubov absolventov.
Takže ísť príkladom je spôsob, ako chcete učiť školu lepším spôsobom. No nedávno sme všetci mali možnosť uvidieť a presvedčiť sa, že tento spôsob, ktorý si zvolil, je asi ten správny. Napriek niektorým minoritným neúspechom si súčasne držiteľ ocenenia ceny Rady Mládeže MOST 2011, čo nemá len pre teba veľkú hodnotu, no aj toto ocenenie upevnilo postavenie SA v spoločnosti školy aj mimo nej. Povedz čitateľom niečo o tomto ocenení, čo to pre teba znamená, ako si ho dostal a predovšetkým, začo si ho dostal.
Pozor, nevravím, že sme chceli niekoho niečo učiť. Ja by som to skôr nazval inšpirovať. Aj keď niekto to bude považovať za synonymum v tomto prípade. Áno, cena poroty Most 2011 znamená, že aj ľudia mimo brán gymnázia vedia oceniť našu prácu a myšlienku. Keďže cenu udeľuje Rada mládeže Slovenska, práve činnosť SA smerom ku žiakom bola kľúčová a potvrdilo sa, že to smerovanie bolo správne a prospešné. Samotné udeľovanie cien prebiehalo v kultúrnom centre Dunaj v Bratislave. Miestnosť bola úplne plná mladých ľudí. Bolo ich tam snáď aj 200. Večerom sprevádzali Samo Trnka a Tomáš Hudák za asistencie Kristíny Farkašovej, ktorí sa postarali o skvelú zábavu. Bol to veľmi dobrý pocit byť ocenený ľuďmi, ktorí nemajú s Alumni absolútne nič spoločné. Necháp to zle, chcem len povedať, že tá myšlienka SA je taká silná, že oslovila aj úplne nezainteresovaných. A cena bola, samozrejme, “iba” symbolická, ale o to pre mňa silnejšia. Bola to mimoriadna cena poroty.
Tomáš na udeľovaní cien Rady Mládeže MOST 2011.
Ako vidíš svoj vzťah ku GBAS-u teraz? Ako často plánuješ navštevovať školu, budeš ochotný pomáhať študentom?
Asi najťažšia otázka. Ľudia, ktorí ma poznajú isto vedia, že ma viacero vecí sklamalo. Asi hlavne to, že čím chce viac človek nezištne pomôcť a čím som sa viac odovzdával škole, tak tým viac to ostávalo často nepochopené. To ale nič nemení na tom, že sa veľa úžasných vecí podarilo. V živote to ale tak býva, že človek skôr vníma jednu negatívnu vec viac ako 100 pozitívnych. Cítim, že potrebujem dať Sučanom pauzu. Isto to privítajú aj ľudia v škole, ale aj moja rodina a priatelia, ktorých som tie tri roky na úkor Sučian trocha zanedbával. Do konca roka chcem úplne odísť z vedenia SA. Chcem určite naďalej navštevovať školu, ale už “iba” ako typický absolvent, to znamená minimálne raz za rok na Gardene. Sučany ostávajú a vždy pre mňa budú najlepšou školou na Slovensku.
Tomáša vyspovedal Kristián Filip. Viac o Tomášovi sa môžete dozvedieť z jeho profilu a predchádzajúceho rozhovoru.
Rozhovor bol publikovaný v septembrovom vydaní (Issue 13) školského časopisu KARIS. Absolventi, bývalí študenti a bývalí zamestnanci školy, ktorí sú členmi SA, obdržia elektronickú verziu KARIS-u v týždni končiacom 14. októbra, respektíve po registrácii a zaplatení členského. Všetkým darcom a členom ďakujeme za ich podporu! 
Štefan Korbeľ o 15:05