Vďaka podpore od Accenture Nadačný fond – Nadácia Pontis sme mohli prispieť sumou 1200 eur pre žiakov zo ZŠ Kecerovce na výlet, o akom sa im ani nesnívalo. Cieľom projektu a výletu bolo ukázať žiakom pochádzajúcim aj zo znevýhodneného prostredia na východe Slovenska možnosti, ktoré život - nielen v Bratislave - ponúka. Počas pár dní v Bratislave sa mali možnosť presvedčiť, že sa oplatí snažiť a neustále na sebe pracovať. Ďalším krokom je pre nich dostať sa na čo najlepšiu strednú školu a snažiť sa tak dosiahnuť čo najvyššie vzdelanie. To im pomôže neskôr získať zamestnanie, ktoré ich nielen uživí ale snáď bude aj napĺňať. Zvyšnú časť grantu sme venovali žiakom základných škôl na pretestovanie v Sučanoch.
Základná škola Kecerovce 79, 044 47 Kecerovce, Košice-okolie
EXKURZIA BRATISLAVA
26. – 28. 6. 2018
Danej exkurzie sa zúčastnili nasledovní žiaci a žiačky: Vanesa Rezanková, Annamária Gáborová, Annamária Miková, Lukáš Gábor, Samuel Gábor, Róbert Gábor, Filip Sameľ, Vladimír Gábor, Ondrej Tirpák, Dávid Turták, Lukáš Hada, Rastislav Ferko a Ondrej Vidlička, všetko žiaci a žiačky VIII.B triedy. Pedagogický dozor tvorili p.uč. Mgr. Lucia Kobulnická a p.uč. Zuzana Sojková.
Všetko to začalo v utorok. Keďže Košice a Bratislava sú od seba ďaleko, cestovali sme až šesť hodín – ale bez akýchkoľvek problémov. Všetci sa správali veľmi vzorne a na úrovni, a keď sme odchádzali, zdravil sa nám celý vozeň. Po ubytovaní sme hneď vyrazili do mesta. Najväčší úspech mal jednoznačne Grassalkovičov palác. Prezident je u VIII.B očividne veľmi obľúbený lebo „je na našej strane“.
Večer sme si strihli besedu so zaujímavými stredoškolákmi, vysokoškolákmi aj priamo profesionálmi. Každý sa mohol v neformálnej atmosfére do sýtosti porozprávať o čomkoľvek cez školu, prácu, sny, ciele, záľuby…Filip až rástol keď mu dievčatá povedali, že by sa hodil na moderátora, a Anička všetkých oslnila tým, aká je vyspelá. Je veľkou vecou, keď sa s deckami niekto rozpráva ako so seberovnými bez predsudkov či nadnesenia. Už priamo v tento večer vznikli nové facebookové priateľstvá a sľuby, že sa musíme stretnúť znovu.
Na ďalší deň sme pokračovali historickým centrom a boli sme aj na hrade. 
Na obed sa nám ušla veľká pocta – absolvovali sme ho so Janette Motlovou, rómskou spisovateľkou a lektorkou venujúcej sa inklúzii. Len deň predtým bola menovaná vedúcou Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie, a hoci toho mala požehnane, našla si na nás čas. Fakt, že niekto, kto sa s nimi bavil po rómsky, to dotiahol na významnú funkciu priamo pred nimi, bol obrovských rozmerov. Krásnym momentom bolo, keď sa všetci pri stole (aj Janette, aj decká) zhodli na tom, že ich obľúbeným predmetom je matematika.
Annamária sa sama rozhodla zvečniť daný moment v Dóme sv. Martina. My sme nepomáhali, všetko jej vlastná iniciatíva aj slová.
V NRSR nás sprevádzal úžasný pán Mišín. Keď sme sa išli fotiť, on odstúpil z obrázka, ale naše decká ho jasne zavolali späť, že chcú mať fotku s ním.
Podarila sa nám aj návšteva Ekonomickej univerzity, kde si decká strihli aj simulovanú vysokoškolskú prednášku s Tomášom Jackom. Podľa jeho slov reagovali niekedy lepšie ako prváci na VŠ. Na konci sa ich spýtal či si dokážu predstaviť, že niekedy by študovali na takomto mieste a chodili na prednášky v podobnej sále. Keď sme vychádzali z miestnosti, Vaneska skonštatovala, že možno tu jedného dňa bude študovať aj ona. Som presvedčená o tom, že bez takéhoto výletu, kde to videla na vlastné oči, by niečo takéto nikdy nepredniesla.
Pre mňa osobne najkrajšíimi momentmi exkurzie boli jednoznačne tie, kde žiaci spolupracovali na riešení problémov (predovšetkým čo sa týka hľadania správnych spojov v cestovných poriadkoch, ale aj počas pátracej akcie v meste), a ktoré sa postupne preklopili do ich samostatnosti.
Už druhý deň sa diali veci, že za mnou prišli napr. Samo alebo Lukáš, spýtali sa, na akú zastávku ideme, a úplne samostatne bez toho, aby som povedala čo len slovo, mi hneď našli, aké spoje nám tam idú, kedy ide najskorší z nich, a koľko nám bude trvať cesta na danú zastávku. Pekne potom aj kontrolovali, či nastupujeme do správneho autobusu, a či potom vystúpili naozaj všetci.
Navštívili sme aj Centrum vedy Aurelium (na fotke písanie svetlom)
A zúčastnili sme sa aj divadelného predstavenia v Divadle v Podpalubí s názvom Hamlet alebo nález lebky. Tu od smiechu plakal aj sám pedagogický dozor.
Keď som sa na druhý deň po exkurzii, v deň odovzdávania vysvedčení, spýtala svojej triedy, či sa im daný výlet páčil, všetci hovorili, že mali úžasné zážitky, na tento výlet nikdy nezabudnú, a že kedy môžu ísť na ďalší. Ja sama som nesmierne rada a vďačná za to, že moje decká mohli čosi takéto zažiť. Nikto z nich predtým Bratislavu nevidel, a fakt, že boli v takomto „veľkom svete“, a že to zvládli na úrovni, im už nikdy nikto nevezme.
Na záver moje najobľúbenejšie fotky z nášho triedneho fotenia. Tento výlet je bezpochyby v najkrajších spomienkach, aké nám na tento školský rok ostanú.
Zuzana Sojková
Tento projekt sa mohol uskutočniť vďaka podpore Accenture Nadačný fond – Nadácia Pontis. ĎAKUJEME.
Tomáš Jacko o 23:47